Hor sa na súťaž
(čítanie na 3 min)
(Takmer) ako vraví Cézar: Prišiel som, videl som, zvíťazím inokedy :-)
Minulý rok nevkročila do súťaže jediná košická noha. Prečo? Úplne bezdôvodne. A to sa nesmie opakovať. Preto sme túto jeseň vpálili do pripravených prejavov. Ale pekne po poriadku. Kto, čo, kde s kým? Vysvetlíme. Každý rok máme v TM jesennú a jarnú súťaž. Obe cielené na humor. Vedieť rozosmiať ľudí, sa šikne vždy :-)
Súťažíme v pripravených prejavoch a improvizáciach. Pravidlá sú jednoduché. Kto vyhrá klubové kolo, reprezentuje "celozávodne". Celoslovenské kolo bolo v Bratislave 12.10.2024. Pre nás východniarov trip na celý víkend:-). Tento raz doslova. Súťaž bola predskokanom galavečera k stému výročiu TM International. A keďže sme sa umiestnili na treťom mieste, tož slavili sme dvakrát.
Sobotné ráno v BA - očami košičana
Správny dobrodruh cestuje z Košíc do Bratislavy jedine vlakom. Bratislavská hlavná stanica má totiž osobité čaro - povojnového Kosova. Aby som si cestu skrátil, zakaždým idem nočným rýchlikom v lôžkovom vozni. V piatok idú všetci opačným smerom, tak mám často kupé celé pre seba. Nie som odľud, no mám ľahký spánok. A keď dvaja borci spustia drevorúbačskú serenádu na dvoch metroch štvorcových, tak mi trochu buchnú sadze. A to nevravím, keď počas noci chytia vietor do plachiet, ak mi rozumieš... Šťastie však stálo pri mne.
Sobota ráno pred šiestou na bratislavskej stanici, môže nepripravenému pocuchať nervy. Všetko zatvorené, nikde nikto a o normálnej káve môžeš snívať. Ale nie som tu prvý raz. S nadšením vstúpim do umastených lahôdok, alebo čo to je, počarovnej kráske po sedemdesiatke vycálujem tri eurá za pol litra jemne sýtenej minerálky a príjemne naladený vychádzam zo stanice. Znova raz nefajčím :-), takže skupina bezdomovcov rýchlo stráca záujem a "veselo" si vykračujem na zastávku.
Malý kúsok raja
V Bratislave totiž existuje miesto, kde si môžeš aj v túto nekresťanskú hodinu užiť pohodlné prostredie. A ak vydržíš do siedmej, aj kávu. Áno. Oáza ranných dobrodruhov menom autobusová stanica Nivy. Ticho, teplo, spiaci teenegeri a pohodlné sedačky. Náležite si to užívam. Milujem pohodlné sedačky a spiaci teenegeri sú moja najobľúbenejšia forma teenegerov. Už len poslušne čakať, kým nejaká slečna otvorí nejakú kaviareň.
Pariacou kávou si obarím podnebie (normálka, ak sa z kávy "nedymí" tak je už studená, o tom nehodlám diskutovať) a moje zmysly sa pomaly prebúdzajú. Hodinka zbehla ako nič a pomaly kráčam na mhádečku do Rače. Bez problému nájdem Starú jedáleň (nakoniec som zistil, že hneď vedľa je autoškola, kde som kedysi robil vodičák) a prejdem rýchlou registráciou.
Súťažíme
V prvej časti súťaže boli pripravené prejavy. Losovanie rozhodlo, že som na rade ako druhý. Mierne mi "stislo polky", ale radšej medzi prvými, ako posledný. Moderátori sa zahrievajú úvodom a u mňa odznieva tréma. Trošku nervozity ostáva, ale v tej zvrátene príjemnej podobe. Moderátori pokračujú a mňa prekvapivo z nepochopiteľných príčin prepadáva myšlienka: "sakra chlape, dnes to vyhráš". Pripravený triumfovať čakám kým budem na rade. Prichádza prvý súťažiaci, začína a v publiku sa ozýva smiech. Jedna vlna za druhou. A náhle niečo puklo. Jo, prvá prasklina v mojej sebadôvere. Nevadí. Borec roky učí, ako rozprávať a vystupovať, tak sa to dalo čakať. Ďalší takí nebudú. Záverečný aplaus a idem na scénu.
Čítal som, že nervozitu pred vystúpením môžeš rozchodiť. Kašli na to, nefunguje. Vyskočím na pódium, počkám kým ma uvedú a idem. Vždy, všade a každému vravím: "Pozor na tempo. Rob pauzy, tým ukážeš, že si šéf." A až príde na lámanie chleba... čo som trénoval na šesť a pol minúty, vysypal som za päť minút dvadsaťsedem sekúnd. Toľko k šéfovi...
Ako tak pokračujem v prejave, dochádza mi, že víťazstvo sa nekoná. Nevadí, dôstojnosť bola zachovaná, to je hlavné. Úklon na záver a sadám si späť na miesto. Prichádza ďalší súťažiaci a spustí. Začínam sa ošívať, v hlave počujem hlas: "Sakra chlape, ten je tiež lepší ako ty." Prišiel štvrtý súťažiaci, roztočil to do žerava a mne začína byť trápne. ...tá obrovská priepasť medzi mojim a inými výkonmi. Takto to pokračuje, až moja sebadôvera horí ako fakľa.
A na Fénixa, čo vybehne z popola to dnes nevyzerá. Poslednú štipku dôstojnosti strieda horká pachuť. Ako keď sa prebudíš po parádnom večierku a hľadáš odpoveď na dve zásadné otázky. Kde si ty a kde sú tvoje nohavice. Ale nevadí chlape. Prehrávať so cťou je tiež frajerina. Nuž nahodím úsmev, veď ono sa to nejako stratí. Taký ten úsmev vieš. Nakrivo, keď sa po prvom vyšetrení prostaty chlap dozvie, že je všetko v cajku. Vidieť radosť z dobrej správy, no zároveň aj bodnutie poznania, že vek nevinnosti skončil.
Nasledoval obed, počas ktorého som sa dozvedel, že publikum to vôbec nevidí tak čierno ako ja. Žeby z popola predsa len niečo vzlietlo? Fénix to nebude, ale škaredé káčatko tiež nie je zlé. Súťažil som prvýkrát a je to perfektná skúsenosť. Keď si medzi kopou ľudí, ktorí na sebe pracujú, vidíš, kam sa to až dá ťahať. Máme celú jeseň a zimu do ďalšej súťaže, tak hor sa do toho.
príspevkom Ti deň okorenil Chlapík od PR