(čítanie na 7 min)
Robiť z ľudí komunikačné stroje je blbosť. Nie sme v call-centre. Ty, ja, tvoj sused, každý máme charakteristickú črtu viditeľnú v prejave. Nemá zmiznúť pod nánosom instantných komunikačných techník. Tož podstata individuálneho prístupu.
Vieš, že človeka rozoznáš na 80 metrov podľa chôdze? Toto potrebujeme zachovať aj pri komunikácii. Na to využívame prvé prejavy. Aby som sa básnicky vyžil, poviem: „hľadáme jeho esenciu.“ Dvíhanie obočia, archaické výrazy, zasnený pohľad pri premýšľaní... . Tieto stopy nemajú byť vymazané, ale kultivované. Sú puncom tvojej osobnosti.
Sledujem na Youtube rozhovory so známymi osobnosťami a hľadám tieto znaky. Napríklad Jude Law ženy zaujme „chlapčenským šarmom“. Keď sa zapozeráš, dokážeš kvantifikovať prvky, ktoré tento dojem vytvárajú. Napríklad. Keď počúva druhého, dvihne pri tom obočie a predkloní hlavu smerom k nemu. Tento pohyb je však špecifický tým, že mierne pri ňom dvihne bradu. Výsledný efekt? Dvihnuté obočie, rovnako ako „natiahnutie sa “ hlavou k tomu ktorý rozpráva, vyvoláva dojem prirodzeného záujmu. Zároveň dvihnutá brada pôsobí vyzývavo. Pridaj k tomu úsmev a vzniká hravá vyzývavosť. Celé skombinuj a máš recept na „chlapčenský šarm“.
Podobné črty v neverbálnej komunikácii máme všetci. V Speechcrafte im venujeme pozornosť, aby sme ich kultivovali správnym smerom a naučili dopĺňať ďalšími zložkami (gestá atď).
Bohužiaľ, je to tak. Bez dobrej organizácie a štylistiky je to náročné. Nebavme sa len o verejnom prejave. Málo kto ho reálne potrebuje. Na prstoch jednej ruky spočítaš svojich známych, ktorí sa vyjadrujú priamo a vecne. Naozaj. Spočítaj ich.
Pri písaní textov a tréningu prejavov vstrebávaš teóriu a zakomponuješ ju do prirodzenej komunikácie. Prejaví sa to pri debate v práci, aj večernom boji, čo bude zajtra na obed. O tom je téma, pointa a účel. Kedy prikývnuť, kedy dať argument, alebo podtrhnúť pointu vhodným „príbehom“. Teoretické východiská máme za sebou, makáme na ich bežnom aplikovaní.
Po troch stretnutiach doslova. Ako som už spomenul, od prvého prejavu evidujeme charakteristiku rečníka. A nie len tú dobrú. Pochodovanie po javisku, ruky zopnuté ako na „márach“, gestá ala Tyranosaurus. Tieto stopy potrebujeme zrušiť. Dať konštruktívnu kritiku nie je jednoduché. Nie je o tom, „poťapkať chlapíka po pleci a dodať, bolo to fajn.“ Sústreďme sa na konkrétne časti. Každá z nich vyvoláva v tom, kto počúva konkrétny efekt. Preto si v spätnej väzbe vysvetľujeme napríklad, ako pôsobí účastníkova melodika reči. Kde sú miesta, ktoré potrebujú oživiť, kde zvýšiť hlas, spomaliť tempo, alebo doslova šepkať. A prečo to vytvára efekt taký a taký.
Na rovinu. Konkrétna spätná väzba s vysvetlením prečo a ako, je hlavný dôvod, prečo to stojí za peniaze. Progres môžeš vidieť na našich účastníkoch. Som zvedavý, koľkí pokračujú po Speechcrafte ako členovia klubu. Ale nepredbiehajme. Čaká nás posledné stretnutie. V máji plánujeme ďalší turnus. Pre viac info nás kontaktuj cez mail, alebo FB. Kontakt nájdeš v hornej časti stránky.
príspevkom Ti deň obzvláštnil Chlapík od PR