Viva la revolución
(čítanie na 5 min)
Škrt cez rozpočet
Zima dorazila aj k nám do Té Emka. Ako som na to prišiel? Tretina členov dala na poslednú chvíľu echo, že nedorazia....zo zdravotných dôvodov. Ale klídek, máme pre nich pochopenie. Sám som posledných desať dní vegetil na gauči s prieduškami. Ako tak to prešlo a odhodlal som sa zájsť do Košíc do klubu. Dobre som urobil.
Plamenná téma
Moderátor stretnutia František vypichol solídnu tému na zahriatie: REVOLÚCIA. Aktuálna vec, žiaľ nikto z nás nie je vo veku, aby si pamätal štrngot kľúčov. Nevadí, dôležitý je úmysel. A tak, aby sme učinili pamiatke za dosť, poňali sme stretnutie revolučne.
Zhodou okolností bol na programe Icebreaker (cháp prvý pripravený prejav) najnovšieho člena Dušana. Vravíme si, prečo nevykresať z iskier jeho očí rovno revolučnú vatru. A tak Dušan na svojom druhom stretnutí TM nafasoval úlohu súhrnného hodnotiteľa. Aby si bol v obraze, kvôli svojej náročnosti je to post obsadzovaný najskúsenejšími členmi klubu. Často priamo z vedenia. Napríklad, mne sa to ešte nepritrafilo. Ale čo... revolta je revolta.
Musím poznamenať, že Dušan nás svojím výkonom prekvapil, možno až zaskočil. Chlapík s tým nerobí caviky. Jednoducho sa postaví na pódium a nakladá... pekne, jasne, zrozumiteľne. Na tom by nič nebolo, to nám ide všetkým. Ale borec tam vložil skutočnú emóciu. Nevravím o emotívnom obsahu. Rozprávam o emócii viditeľnej v pohyboch, tvári a hlase. Na prvom prejave čosi takmer nevídané. Vyzerá to, že niečo z neho vyrastie.
Inovatívne impro
Po krátkej prestávke na občerstvenie (pramenitú vodu košického vodovodu opäť sponzoroval náš hlavný partner, Verejná knižnica) a spoločnom zhodnotení Dušana, prišli na pretras improvizácie. A že sa to triaslo. V zápale odbojového ducha leteli štandardy pre impro von oknom a urobili sme to pekne po košicky. Ak tu nie si prvý raz, vieš, že moderátor improvizácií pripraví súbor tém a z nich dobrovoľníci losujú. Teraz sme zvolili iný koncept. Téma bola jedna a tá istá: Výťah znova nechodí. Tak kde je ten pes zakopaný? ...Tu. Každý síce rozprával o výťahu, ale mal predviesť inú emóciu. Na prípitkárov musíš občas pomaly, opatrne, aby si ich nevyplašil. Preto sme začali zľahka. Prvý dobrovoľník to mal predviesť rozzúrene. Jednoduchá úloha na úvod, veď hnev je v takej situácii prirodzený. Postupne sme pritvrdili a výstupy museli znieť vážne... zúfalo... dojato... šťastne... roztržito... apaticky a tak ďalej. Nakoniec z toho bola solídna "prdel" a rehot až na prízemí. Ale to je len bonus. Podstatou bol prínos v tréningu intonácie, pohybov a mimiky. Vďaka tomu sme si uvedomili aj pár postrehov, ktoré sa (dúfam) stanú súčasťou klubového know-how.
Emócie v akejkoľvek forme prejavu netreba podceňovať. Ak chceš, aby ťa poslucháč registroval aj po prvej minúte, potrebuješ náboj. A to, čo nami hýbe, je práve emócia. Keď potrebuješ niekoho dostať pre svoju vec, musíš ho strhnúť. Tu logické argumenty nestačia. Preto som rád, že sme do tréningu zakomponovali vyjadrovanie emócie "na počkanie".
Stálo to za to
Nakoniec sme si museli švihnúť, aby sme skončili do pol ôsmej. Afterka sa konala štandardne u Nika a tam nás prepadli ďalšie kacírske myšlienky. Sám Giordano (Giordano Bruno - filozof upáleny pre kacírstvo) by bol na nás hrdý. Slovo dalo slovo a napadlo nám, že TM je perfektná vec, poskytujúca priestor na rozbeh a priebežné skvalitňovanie schopností. No je dobré vystúpiť z bubliny a začať sa realizovať aj mimo. Klub je cvičisko, kde brúsiš jazyk a trénuješ slovné finty či finesy. Skutočný boj však čaká vonku. Uvidíme, čo z toho vzíde.
príspevkom Ti deň obohatil Chlapík od PR