(DP8) Prípitkári pod dozorom
(čítanie na 4 min)
Návštevníci
Toto stretnutie rozvírilo vody našich klubových návykov. Prišli k nám dvaja členovia iných klubov. Je dobrým zvykom (škoda, že nie častým), že členovia z času na čas z vlastnej iniciatívy navštívia stretnutia ďalších klubov. Od nás tak zatiaľ stihol urobiť iba Vlado. Budúci rok určite kopneme do vrtule viacerí (výlet na západ príde vždy vhod). Takto sa k nám pridal Peťo (Toastmasters Trnava), ale u Zuzky to bolo trochu inak. Tá je area directorkou, k čomu patria služobné cesty po Slovensku. Na nich si "preklepne" jednotlivé kluby. Ako sa im darí, s čím by potrebovali pomôcť atď.
Zvládli sme to pod dozorom?
Oboch návštevníkov sme zapriahli priamo do stredu diania. Peťo moderoval stretnutie a Zuzka mala na starosti improvizácie. Ich nasadenie do agendy ukázalo drobné rozdiely v organizovaní stretnutí. Bonus, ktorý prináša pohľad zvonku. Na programe boli dva prejavy. Ako prvý vyšiel na pódium Miro. Jeho projektom bol slávnostný prípitok. Ako oslávenca zvolil geniálneho podnikateľa Tomáša Baťu. Náročná voľba, náročnejšia, ako sa na prvý pohľad zdalo. Hodnotitelia správne poukázali na dôležitosť rovnováhy. Na jednej strane si to automaticky pýta podať informácie o Baťovi, no zároveň sa jedná o spoločenskú udalosť. A pri nej je každý nažhavený na prvý hlt šampanského. Dlhý prípitok sa jednoducho neodpúšťa. Na Mirovi sme si všimli pomalšie tempo reči. To mu prináša výhodu, napríklad oproti mne. U mňa je hneď jasné, kedy premýšľam, čo chcem povedať. Nielen, že robím dlhšiu pauzu, ale stále pri tom klopím zrak. Miro vďaka dlhším pauzám medzi vetami má sekundu dve navyše, pričom zaváhanie často nik nezaregistruje. A aj pri tom drží pohľad na publiku, čo pôsobí podstatne profesionálnejšie. Na druhej strane môže znieť prejav s dlhými pauzami miestami monotónne.
Druhým rečníkom stretnutia som bol ja. Zadaním bol prejav o preferovanom type líderstva. Ťažkopádna téma, ktorú som odľahčil príbehom na úvod a miestami indiánskym žargónom. Priznávam, sledujem rečníkov na Youtube a keď ma niečo zaujme, skúšam to na stretnutí. Tento raz to bolo "prípitkárske tabu" - ruka vo vrecku. Inšpiroval ma Michael Stevens, známy edukátor z Youtubu. Pri jednom z vystúpení mal takmer celý čas ruku vo vrecku. Sem tam ju vybral, keď ku gestám potreboval obe, ale stále ju vrátil späť. Pôsobil na mňa nenútene a priateľsky. "Nie je o čom, vyskúšame": vravím si. A tak som porušil základné pravidlo stokrát omieľané v domnení, že to môže stáť za to. Nestálo. Podľa hodnotení to pôsobilo arogantne a rušivo, keďže som dookola mával pravou rukou v snahe vykompenzovať gestikuláciu. Som zvedavý na videozáznam (lepšie raz vidieť, ako 100-krát počuť), ale asi to tak bude. Videl som nejaké foto z prejavu a tiež z toho nemám dobrý pocit. Nezavrhávam tento nápad nadobro. Téma prejavu bola vážnejšia, ako mal Michael. Čo pri hravej téme pôsobí nenútene, môže pri vážnej vyznieť arogantne. Možno som len neodhadol situáciu. Alebo treba vyskúšať vrecko len počas vtipnej časti prejavu. Gestá a postoj sú mega dôležite, preto stojí za to vyskladať si repertoár a nepoužívať stále jedno a to isté. Chce to len skúšať a na to je v TM miesta dosť.
Novembrové impro
Témou stretnutia bol november. Preto sme improvizovali o mámivých večeroch v spoločnosti kníh, alebo filmu. O prechádzkach v daždi, či vetre a tak ďalej. Feri znova pokúšal šťastenu a svoju dilemu - radšej šál, alebo čiapku - improvizoval vo veršoch. Spolu sme mali sedem improvizácií, do ktorých sa úspešne zapojili aj dvaja hostia Dušan a Marek. Obaja boli u nás prvý raz. Dušan lahodil naším ušiam natoľko, že vyhral súťaž o najlepšieho improvizátora. Dokonca sa z neho stal najnovší prírastok TM Košice. Držíme prsty.
Po stretnutí sme dali afterku, na ktorej sa k mojej radosti riešil aj mentoring. Konkrétne nové príležitosti, ako ho rozvíjať aj v spolupráci s ďalšími klubmi. Som zvedavý, čo z toho bude.
príspevkom Ti deň obohatil Chlapík od PR