(čítanie na 3 min)
Posledné stretnutie bolo fakt komorné. Prihlásilo sa málo členov a ešte aj z nich sa niektorí na poslednú chvíľu odhlásili. Nakoniec sme boli štyria a jeden hosť. Ako vravím, komorná atmosféra. Stáva sa pravidlom, že keď moderujem, je buď málo prejavov, alebo ľudí. Dáva mi vesmír najavo, že mi to neide? Alebo moji kolegovia??? Uvidíme... nehádž flintu do žita.
Tak či onak, stretnutie sme ukočírovali. Hlavným ťahúňom bol František, ktorý okrem moderovania improvizácií prevzal ťarchu časomeračstva, gramatického korektora a pri tom sledoval aj slovnú vatu. Ďalší sme mali naložené po dve roly. Kde je vôľa, tam je cesta. Takže vyhrnúť si rukávy a poďme na to.
Samotné moderovanie prebiehalo v pohode, bez stresu a náhlenia. Keď sa stane, že je účasť nižšia, všetko sa stíha akosi samo. Pri moderovaní pracujeme s publikom prostredníctvom krátkych otázok, alebo vtipných vsuviek. Tým si trénuješ udržiavanie pozornosti, nabudenosti publika. Tento raz ale... až tak nie. Pri takom počte šlo skôr o nedeľné posedenie pri čaji so starou mamou, ako o prácu s publikom. V tomto smere nebola veľká možnosť napredovať. Ale nevadí. Moderovanie je aj o organizačnej stránke, o simultálnom spracovaní vnemov z okolia a svojich povinností.
Okrem štandardnej agendy som urobil aj vlastnú, kde boli rozpísané informácie detailnejšie. S ňou som počas stretnutia pracoval. Ale všimol som si, že s doskami v ruke to nie je terno. Na prvých stretnutiach som chcel mať niečo v ruke, aby som tam nestál ako puk. Myslel som, že s doskami to bude jednoduchšie (psychologická bariera medzi tebou a publikom pri nervozite poskytuje aspoň akú takú útechu že?) a efekt bude elegantnejší aj na oko. Z omylu ma vyviedol hneď prvý záznam. Nevyzerá to dobre, profi a ani náhodou elegantne. Otázka teraz znie, ako nevyzerať ako puk s doskami?
Odpoveď zatiaľ nemám. Chce to skúšať, pozerať záznamy a vybrať čo bude najschopnejšie. A možno stačí len cvik. Aj s prázdnymi rukami to bolo nemotorné a po pár týždňoch to nabralo správny smer. Objektívne ale dosky určite prekážajú pri gestách. Uvidíme.
Ako som už spomenul, improvizácie viedol Feri a podarilo sa. Témou stretnutia bola stužková. Preto sme si prešli situáciami ako pozvať kočku na stužkovu, ako jednej nežne povedať, že ideme s inou, ďakovné príhovory, hovorné poďakovania a tak ďalej. Všetci sme dali po dve kolá a bolo vymaľované. Afterka nebola, no vyše hodiny sme stáli na schodoch v zápale debaty o kade čom, ale hlavne rečnení. A to nie je zlé. Ďalšie stretnutie nemoderujem, takže určite bude "narvané".
príspevkom Ti deň obohatil: Chlapík od PR