(čítanie na 5 min)

Moderátor do značnej miery udáva tón stretnutia. Preto som strávil nejaké večery na Youtube a hľadal inšpiráciu na kanáloch ako TEDx a Toustmasters International. Prelustroval som aj Stand Up komikov z našej i zahraničnej scény. Hľadal som rečníka, ktorý má iskru a dokáže ju preniesť na publikum. Kým si človek nájde vlastný štýl, nie je zlé prebrať pár trikov od skúsenejších borcov. Moje druhé moderovanie som vnímal ako celkom podarené. Bol som dobre naladený a dokázal som to poslať ďalej. Avšak situácia sa zmenila na ďalšom stretnutí, keď malo dôjsť k moderovaniu tretíkrát.

Keď to ide "do kytek"

Predstav si situáciu. Je leto. S dovolenkou na teba ešte neprišiel rad a tak v práci ťaháš aj za ostatných, vymastených na lehátku. Samozrejme niečo sa vždy nájde aj doma. Možno si nasadil mrkvu na balkóne, alebo má tvoja polovička zo päť vlčiakov, ktorých ideš večer vyvenčiť. Nejaké stretnutie tu, ďalšie jednanie tam, kamarát z detstva prišiel na chvíľu z Austrálie a tak ďalej. Jedným slovom, ráno vstávaš na autopilota a poriadne ani nevieš kde si. O deviatej si povieš: "Už sa preber chlape" a naplno to vpáliš do najdôležitejšej úlohy dňa. Makáš makáš, po troch hodinách pozrieš na hodinky a je 09:25. Na parádu. V takomto rozpoložení som si vykračoval na svoje tretie moderovanie. Pre mňa prvýkrát mimo knižnice, kde máme pravidelné stretnutia. Na discorte bolo pár viet o tom, že aj to je krokom vpred, lebo každé prostredie je iné. Prišlo mi to prehnané, veď viac menej viem koľko ľudí čakať a tiež priestor bude približne rovnako veľký ako stále. Takže, aký krok vpred?

Začína ísť do tuhého

Zrazu sme boli takmer všetci a stretnutie sa mohlo začať. Moderátor stretnutia sa pustil do budovania atmosféry, aby dostal účastníkov do správneho rozpoloženia. Osobne mám túto časť rád. Hlavne keď ma čaká nejaká významnejšia úloha. Tým mám na mysli rečnenie s pripraveným prejavom, alebo moderovanie improvizácií. Zatiaľ mám pred vystúpením trému, čo pociťujem už pred príchodom. Tých pár minút v úvode, kedy je moderátor v kontakte s publikom prostredníctvom nezáväzných otázok, ma upokojuje. No dnes, pri treťom moderovaní (moderovanie improvizácií) necítim ani nervozitu, ani úvodné budovanie atmosféry. Snažím sa vnímať dianie okolo a zapojiť sa doň, ale ide mi to asi ako krave na gymnastike. Divoké tempo posledných dní dáva o sebe konečne vedieť naplno. Myslel som, že to nie je nič s čím si neporadí veľké presso, no znova som raz tú mrchu v šedom plášti menom Únava podcenil. Ťažkopádne sa sústredím na dva pripravené prejavy rečníkov, aby som dokázal podať konštruktívnu spätnú väzbu. Ale som pri tom bez emócie, akoby duchom inde. Toto sa mi stalo na TM prvý raz. WTF. Doteraz som za každým prichádzal naspídovaný a ak aj nie plný elánu, tak určite otvorený nervy drásajúcim prekérnostiam na pódiu. No dnes som, slovami našej ľudovej slovesnosti, na maderu.

Neboj sa zrkadla aj keď si škaredý

Moderovanie vnímam ako nie typický, no predsa len prejav. Preto si pripravím niekoľko viet ktoré prednesiem a aj pár replík, ktoré by sa mohli hodiť. Ak si k tomu vybudujem príležitosť(čo zatiaľ nevyšlo, ale raz to príde). Prípravou mám na mysli nie len znenie viet, ale aj ich natrénovanie pred zrkadlom. Áno, viem ako to znie. Roky som bol presvedčený o tom, že to robia iba blbci. Schopnosť pútavo rozprávať mi prišla zaujímavá už veľa, veľa rokov dozadu. Tak som sa dal na strastiplnú cestu nákupu a čítania kopy literatúry. Neohrozene balansujem nad priepasťou s Carnegieom v pravej a Jesť, milovať, meditovať v ľavej ruke ( s tou druhou si robím prdel). A nič z toho. Všade sa písalo o trénovaní pred zrkadlom. A všade mi to prišlo prehnané a zbytočné. Muselo pretiecť veľa vody, kým sa dostavila ochota o tom nie len čítať, ale aj niečo prakticky urobiť. A (žiaľ) zrkadlo je základ. Nikto ti nevytkne toľko chýb ako ty, ak sa pozrieš pri rozprávaní do zrkadla. Ak chceš badateľné pokroky, bez toho to nepôjde. Ale ber to z lepšej stránky. Ver mi. Až sa zbadáš, budeš namotivovaný ako Bambi v oddelení zeleniny.

Stoicizmus jednej kravy...

Ale naspäť k veci. Tento raz som si čas na prípravu replík nenašiel. Vymyslel som niekoľko situácií pre improvizátorov. Stretnutie sme ozvláštnili tým, že improvizátori vystúpili v náhodných dvojiciach a na stanovenú tému viedli 2 až 4 minúty dialóg. Za túto zmenu som úprimne rád, lebo už v poslednom príspevku bolo pár riadkov o tom, že nie každý využije prejavy na verejnosti. Ale všetci denne komunikujeme prostredníctvom bežných dialógov. Preto tento prístup zakomponujeme do pravidelného repertoára našich improvizačných cvičení. Čas na prípravu teda nebol, no nemal som ani energiu na nervozitu. Bral som to stoicky, asi ako indická krava na výlete do Texasu (čo ju tam asi čaká že?). Po pravde, mal som istý pocit sebavedomia, lebo posledné dve moderovania sa mi zdali celkom úspešné. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, tentokrát to bolo z mojej strany totálne fiasko. Vypichnem niekoľko základných chýb.

 Predstavenie tém improvizátorom aj účastníkom mohlo byť košatejšie. Rovnako som sa mohol opýtať, či je zadanie dostatočne jasné, lebo poniektoré improvizácie sa mierne zvrtli. Na viacerých miestach som mohol vtipne reagovať a správne, číslo vyjadrujúce koľkokrát som sa toho chytil je nula. Ako moderátor som mal usmerniť improvizátorov v priestore tak, aby boli na kamerovom zázname v rozumnom uhle, čo mi napadlo až na konci stretnutia. K niektorým témam sa hodili stoličky, ktoré aj boli k dispozícii, no nenavrhol som ich použitie. Jedným slovom, keďže šlo o priestor nový aj pre improvizátorov, bolo mnoho možností na usmernenie. Tých sa má zdatný moderátor chytiť a tým zkvalitniť stretnutie.

Múdrosť na záver?

No niekto múdry určite niekde povedal, že poznanie stojí rovnako na pravde, ako na omyloch. Na tieto nedostatky som prišiel až vo vlaku, cestou domov. Počas dlhých minút civenia do blba je mojou neškodnou úchylkou spätné premietanie o stretnutí. Síce pri tom vyzerám ako Hoffman z Rain Mana, ale inak človek zbytočne opakuje rovnaké chyby. Nebudem klamať, z TM chcem vydolovať čo to dá, preto robím spätnú väzbu. Nie je to však povinné. Na každom stretnutí je rola súhrnného hodnotiteľa. Ten hodnotí všetky aspekty stretnutia, od rečníckych výkonov až po komfortnú teplotu v miestnosti(komfortnú som tam zatiaľ nezažil).

Aby som týmto výlevom dal nejaký ucelený záver, táto skúsenosť mi prach sprosto vmietla do tváre jednu vec. Rozpoloženie v akom sa nachádzaš vplýva na tvoju komunikáciu do ohromnej miery. Chápem, že to väčšinou z vás neotrasie. No nikdy som netvrdil, že som prehnane všímavý. Samozrejme všetci vieme, že tam nejaký dosah je, ale bolo v skutku prekvapením aký. A pri tom mi došlo(pozor, tu možno poviem niečo nové), akú profesionalitu verejný rečníci dosahujú. Totiž veľakrát si povieš: „Pozri naňho, nič nerobí, len si tak rozpráva.“ A presne v tom to je. Čim jednoduchšie to vyzerá, tým lepšiu prácu odviedol. A ak to vyzerá, že to zvládne každý blbec, tak borec práve podal perfektný výkon. Bez ohľadu nato, či je unavený, alebo vyladený na nadupanie publika. Toľko moje postrehy. Najbližšie stretnutie klubu bude deviateho augusta. Na ňom nebudem prítomný, lebo konečne budem na lehátku vymastený ja. Ale určite spracujem dojmy z klubového školenia, ktoré sa koná piateho augusta v Bratislave.

Príspevkom Ti život obohatil : Chlapík od PR

Kategórie

• Verejné vystupovanie
• Rečníctvo
• Osobná skúsenosť