(DP1) Moderoval som TM - aké to bolo
(čítanie na 3 min)
Denne komunikuješ na viacerich úrovniach. Často obmedzenejšie ako by si chcel. A pri tom je toľko príležitostí. Jednu som využil a zapojil sa do TM (Toaustmasters). Po dvoch pripravených prejavoch a niekoľkých improvizáciach bola možnosť vyskúšať si moderovanie stretnutia. Prečo nie. Rozhodnutie padlo najprv na menšiu moderátorskú rolu, moderovanie improvizácií.
Prečo vôbec?
V celku jednoduchá záležitosť. Povedať pár slov o tom, načo sa nám improvizácie hodia (čo všetci dobre vieme. Nikdy neide nič podľa plánu že?) Vymyslíš témy, na ktoré budú (ne)dobrovoľníci improvizovať. Vďačná úloha, s ktorou sa dá lahodne vyhrať. V mojom prípade doslova "chuťovečka", lebo všetko sa točilo okolo témy stretnutia: Darovanie krvi. Decentná morbidita na mieste. Tak si sa mohol vteliť napríklad do Drákulu propagujúceho na vegánskom festivale svoj zdravý životný štýl, či Voldemorta zháňajúceho na Dark Webe krv jednorožca. Potom už len stačí uvádzať jednotlivých improvizátorov a sem tam povedať niečo vtipné, ideálne k téme. Jedno moderovanie je však len oťukanie si toho čo sa vlastne deje. Stojíš tam ako päť peňazí a rozmýšľaš čo s tým. Niečo si pripravíš na úvod, nejako to dostaneš von a kopu vecí si vôbec neuvedomuješ. Hlavne neverbálnu stránku. Máš čo robiť aby si nekomolil slová, nie to špekulovať či sa usmievaš. Napríklad ja sa pri prejavoch neusmievam zrejme zo zásady. A pritom fakt chcem, a často mám pocit, že som úsmev sám.
To sa zíde
Na moderovaní je zaujímavé, že komunikácia nie je jednosmerná. Veď povedzme si rovno. Väčšina z nás tých prejavov na javisku v živote veľa nedá. Ale s bežnou medziľudskou komunikáciou pracujeme všetci. A tú mi pripomína moderovanie. Vedieš s účinkujúcimi dialóg, ktorý vzniká okamžite, bez prípravy. Človek si skúša primerané reakcie, ktoré sa cvikom stávajú prirodzenejšími a prepracovanejšími. A to je vec už solídne využiteľná. Lebo ako moderátor vedieš dialóg smerom, ktorý si určíš. Udržiavaš ho bez, toho aby to bolo nekorektné, alebo očividné. Prečo takto nefungovať aj v reálnych situáciách? Keď sa s niekym bavím, prečo si nenastaviť mantinely v ktorých tok rozhovoru udržíš. Kvalite tým jedine prospeješ. Šetríš energiu a čas. A hlavný point, udržiavaš rozhovor prehľadný a k veci.
Dojmy? Nooooo...
Moje dojmy z prvého moderovania? Príjemné. Počiatočná nervozita? Samozrejme. Celkom rýchlo ale opadla a začal som aj trochu vnímať čo sa deje. Je fajn, že človek nemusí rozprávať pred natrieskanou sálou. Tých 10 - 15 ľudí v miestnosti je akurát, aby si vyšiel z komfortnej zóny a zároveň nedostal infarkt. Stratil som niť? Jasné. Prvé tri vety na pána, potom okno. Štvrtá nejako nedošla. Stalo sa niečo? Áno, pár priateľských pokývaní hlavou z publika a šlo sa ďalej. V tom je to čaro. Skúšaš čo ťa baví a robíš to bez rozpakov čo ak to nevýjde. Viem, že sa pri rozprávaní mračím. Neuvedomujem si to a nemám na to dôvod. Taktiež sa zbytočne veľa hýbem po pódiu a pravou rukou kývem, ako zmyslov zbavený. Na to všetko som si dával pozor. Výsledok? Naďalej sa tvárim ako SubZero z Mortal Combat. Na štvrtine videozáznamu nie som lebo kameraman nestíha otáčať kameru a pravicou som urobil prievan v miestnosti. Na parááááááádu.
Urob si zrkadlo
O týchto veciach som sa dozvedel vďaka spätnej väzbe a videozáznamu, ktorý je robený pre členov. Neuvidíš nepochopíš. Keď som sa videl na zázname vôbec prvýkrát, spadla mi sánka. Nebolo to z nadšenia. Kým sa nevidíš, netušíš ako ťa vidia druhí. Myslíš, že to vieš. Ale ver mi, nemáš páru. Je to niečo, čo Ťa nakopne. A pri tom neide o nejaké zložité úkony. Hrubé nedostatky zosekáš do 3-4 prejavov. Ak to prepletieš nejakými improvizáciami, pôjde to rýchlejšie. Vravím základné nedostatky, od Michelangelovho Dávida to má ešte ďaleko. Ale asi nepotrebuješ hypnotizovať davy už len svojím hlasom. Za mňa, perfektná skúsenosť. Teším sa na ďalšie stretnutie, tam už idem na ostro - moderátor celého stretnutia.
Nezabudni heslo dňa: "Usmievaj sa, zuby nemáš navždy."
Príspevkom Ti život obohatil : Chlapík od PR