O niektorých ľuďoch sa hovorí, že majú dar reči. Je to tak? Podmieňuje talent schopnosť pracovať s hlasom?

HLA-TE-VY-TO

je mnou vymyslená mnemotechnická pomôcka, popisujúca 4 vokálne prostriedky reči:

Hlas – Tempo – Výška – Tónina

Zamerajme sa hlbšie na tieto 4 prostriedky. Čo ich charakterizuje? Aký majú dopad na naše rečnenie? Ako ich správne zvládať? Čítajte pozorne.

Hlasitosť

Hlasitosť nášho prejavu má významný dopad na to, či budeme počutý a vypočutý. Ak hovoríme príliš ticho, poslucháči v poslednom rade nás nemusia počuť. Naopak, ak hovoríme príliš nahlas, ohlušujúci prejav môže vyviesť publikum z pozornosti a ostaneme nepochopení.

Hlasitosť je potrebné variovať. Náhlym hlasným zvolaním či plynulým prechodom do šepkania docielime, aby publikum upriamilo svojmu pozornosť na to, čo hovoríme.

Ticho je tiež mocným nástrojom rečníka. Vzbudzuje záujem a napätie z nadchádzajúceho a dodáva publiku čas potrebný na spracovanie myšlienky.

Tempo

Tempo rečníka je rýchlosť, akou hovorí. Väčšina začínajúcich rečníkov má tendenciu hovoriť rýchlo. Je to spôsobené nerozvitou. Nervozita zvyšuje tep a frekvenciu dýchania.

Rečnenie sprevádza rýchly sled krátkych vdychov. Nedostatkom vzduchu sa tempo zrýchľuje. Sústreďte sa preto na kontrolu dýchania. Odporúčal by som vám dychové cvičenia a pauzy. Na druhú stranu, pomaly hovoriaci rečníci majú tendenciu stratiť pozornosť publika. Tempo je potrebné obmieňať. Ako v hudbe.

Vedieť správne spomaliť a zrýchliť vám pomôže udržať si záujem publika, čo prispeje k celkovej kvalite vašej prezentácie.

Výška

Výška hlasu predstavuje rovinu, v akej máme svoj hlas posadený. Málokoho oslovíte vysoko posadeným hlasom, teda ak nie ste Maťo Ďurinda idúci na rande so svojím mestom. Jeho ikonické falsetto pozná naozaj každý.

Na druhej strane spektra máme hlbšie posadené hlasy. Vedeli ste, že sme náchylnejší voliť politikov s hlbšími hlasmi? Áno, je to tak. Hĺbku v hlase si podvedome spájame s mocou a autoritou.

Zlatá stredná cesta tiež nemusí byť vždy najlepším riešením. Monotónnosť nastáva, ak sa výška hlasu nemení a rečník udržuje hlas v rovnakej výške – mono tón. Nie je potrebné zachádzať do extrémov. Dôležité je vyvarovať sa monotónnosti a adekvátne pracovať s hlasom. Obzvlášť pri priamej reči.

Tón

Tón predstavuje emóciu zvuku, interpretovanú vaším hlasom. Váš tón napovie publiku, či ste šťastní, smutní, unudení, ustráchaní a podobne. Dovoľte mi to demonštrovať na nasledujúcom príklade:

„Jazdci Divočiny, už idú.“

Skúste si túto vetu zopakovať bez emócie, s nadšením alebo so strachom v hlase.

Precvičte si použitie emócie v hlase pri najbližšej príprave reči. Objavte svoje hranice. To, s akou emóciou prezentujete svoju reč, má významný dopady na reakcie publika.

„Nemám žiadny zvláštny talent, som len vášnivo zvedavý."

napísal Albert Einstein v roku 1952 v liste venovanom Carlovi Seeligovi. Rád by som vás vyzval ku kreatívnej zvedavosti. Nepozerajte na talent. Nechajte sa viesť vášňou i zvedavosťou. Ak si budete najbližšie pripravovať nejakú reč, motivačný či slávnostný prejav, spomeňte si na HlaTeVyTó.

1. Hlasitosť – Cvičiť. Cvičiť. Cvičiť. Naučte sa ovládať vašu hlasitosť na povel. Rečnite tak, aby vás bolo počuť.
2. Tempo – Hovorte zrozumiteľne a v primeranom tempe tak, aby ste si udržali záujem publika.
3. Výška – Nájdite si hlboké a vysoké polohy v ktorých sa cítite pohodlne a zapracujte ich do vašej reči. Vyvarujte sa monotónnosti.
4. Tón – dotvára celkový obraz vašej reči a pomáha vám umocniť emóciu ktorú v divákoch chcete zanechať.

Zostaňte pozitívne naladení a vášnivo zvedaví.

Autor: Vladimír Kasarda

Kategórie

• Verejné vystupovanie
• Rečníctvo
• Práca s hlasom